ISSN 1339-4762

2percenta

Reklamný prúžok

Cannes nastavilo krivé zrkadlo problémom sveta

Cannes2018logo resizePre prílišnú snahu jubilejné festivaly, ako na potvoru, vždy utrpia nejakú ujmu. Vlaňajší jubilejný ročník mal o niečo slabšie filmy ako zvyčajne, no tohtoročný 71. ročník to vynahradil. Obavy o príliš feministicky naladenej porote, jej predsedníčka Cate Blanchet, vyvrátila. Nabehala sa ako my všetci a po niekoľkých dňoch, keď sme sa spoločne ponáhľali na projekciu, sme ju vnímali už ako samozrejmosť. Bola to dobrá jury, ktorej velila, lebo zvažovala všetky klady a zápory filmov a pri tak silnej súťaži dala cenu každému, kto si ju zaslúžil. Veľké protesty neboli, takže rozhodnutie bolo správne. Zlatú palmu získal japonský film Rodinná záležitosť (Une affaire de famille) režiséra Hirokazu Kore-eda.

Prečo deti kradnú ?
Kým sa venujem víťaznému  filmu musím spomenúť „detektívku“ okolo názvu a mena režiséra. Originálny názov znie HirokazuaKate resizeMonbiki kazoku, Francúzi ho uvádzali pod názvom Une affaire de famille - Rodinná záležitosť, naši distributéri si zasa vybrali anglický preklad Shoplifters - Zlodeji z obchodov. Ide o ten istý film a keďže spoločnosť Film Europe Media Company uvedie film v rámci projektu Be2Can Distribution a rozhodla sa pre preklad z angličtiny, musíme ho akceptovať. Režisér víťaznej snímky Hirokazu Kore-eda (tak sa píše správne) nie je v Cannes neznámy. V roku 2013 získal Cenu poroty za film Aký otec, taký syn. A to, že jeho ústrednou témou je rodina sa takisto nikto nečudoval. Pre neho je rodinné zázemie to najdôležitejšie v života človeka a asi preto sa Francúzi priklonili k názvu Rodinná záležitosť, lebo je to príbeh o rodine, súdržnosti, ľudskom teple, láske, teda všetkému po čom deti prahnú. A takisto prináša hodnoty, ktoré majú všeobecnú platnosť, prekračuje Rodinnaafera resizehranice krajín a je úplne jedno kde by sa podobný príbeh odohrával. Rozprávanie o deťoch, možno z neharmonických rodín, utekajúcich tam, kde sa im dostáva dostatočná pozornosť, aj keď ich noví rodičia učia kradnúť, bude zrozumiteľný a pochopiteľný pre každého. Aj u nás deti z núdze kradnú, ale prečo to robia nerieši nikto. Malí kriminálnici kradnú výlučne len v obchode, majú isté morálne zásady, nikdy by neokradli chorého alebo starenku, ich teritóriom je obchod, čo je mimoriadne rafinované vymyslené, lebo sympatizujeme s nimi. Snímka Zlodeji z obchodov je obžalobou ľahostajnosti, nevšímavosti a príliš prísneho justičného systému. Kore-eda sa však zamýšľa nad tým, že drobné krádeže kvôli strave, nemožno síce obísť beztrestne, ale v porovnaní s ostatnými trestami skutočných zlodejov a vrahov neadekvátne kruté. Tvorca jednoznačne odsudzuje ľahostajnú spoločnosť a nie bezbranné deti a upozorňuje, že problém by sa mal riešiť a nie o ňom len diskutovať. Na otázku prečo deti kradnú ? – neexistuje jednoznačná odpoveď,  jedno je však isté, že nie z roztopaše.  

Porota sa takisto veľmi správne Cphcarnahaum resizerozhodla, keď udelila Cena poroty filmu Capharnaüm libanonskej režisérky Nadine Labaki. Capharnaüm, v slovenčine správne Kafarnaum, je  biblické mesto v Izraeli, kde Ježiš uzdravoval chorých. Príbeh sa tam síce neodohráva, ale názov nabáda k úvahe, že v živote sa neraz dejú aj zázraky. A aj sa diali. Napríklad fakt, že sa dieťa dokáže postarať o nemluvňa je zázrak sám, nápad, že obžaluje svojich rodičov, spor vyhrá  a otvorí sa mu cesta do vysnívanej Európy, je tiež malý zázrak. A preto nefilozofujme nad tým, že mnoho vecí je nereálnych, Nadine Labaki sa o to ani nesnaží, strieda dve polohy - tvrdú realitu, veľmi adresne s priam dokumentárnou presnosťou, s ireálnom. Snaží sa pochopiť ubolenú dušu dieťaťa, ktoré chce žiť v lepšom svete. Kino si poplakalo, nechýbali slzy a veľký potlesk, ale cenu nedostala za slzy, ale za sugestívne filmové  majstrovstvo.

Veľká cena za dokonalé filmové remeslo
Blackman resizeNemohol ju dostať nikto len Spike Lee za snímku BlacKkKlansman, ktorý je ukážkou brilantného remesla. A vedel dopredu prečo sa rozhodol vytiahnuť starý príbeh. Afroametrický policajt Ron Stallworth  sa rozhodol zúčtovať s Ku- Klux- Klanom, a to originálnym spôsobom - infiltruje sa do organizácie. Len pre istotu pripomeniem, že telefonuje s nimi on, ale spolupracuje s nimi belošský kolega. Lee si tento príbeh vybral preto, aby mohol kritizovať súčasné pomery v Amerike a dokonca vyjadriť svoje znepokojenie s celkovým svetovým vývojom. Je nahnevaný a hovorí nahlas o svojich úvahách a nepriaznivom vývoji svetovej politiky. Má obavu, že sa nenormálnosti druhej svetovej vojny vracajú a na príčine sú nezodpovední politici. Rasizmus, antisemitizmus a xenofóbia sú na vzostupe tak v Amerike, ako aj na celom svete. Nasilu nevnucuje divákovi svoj názor, len ho upozorní na fakty a dáva mu možnosť samému rozhodnúť. Robí to, ako všetci veľkí tvorcovia, neprvoplánovo, nepolopatisticky a s istou dávkou humoru. Dúfam, že sme film kúpili.

Kto dostane Cenu za réžiu akoby mal Zlatú palmu
Už dlhšie a zbytočne vysvetľujem, že Zlatá palma je v Cannes v každej súťaži len jedna, ale môže sa udeliť (stáva sa Studena resizeto zriedkavo) aj ex aequo. Ostatní dostanú hodnotné ceny bez tých dvoch čarovných slov zlatá palma. To však neznamená, že sú menejcenné. Veľká cena (Grand prix) a Cena za réžiu sú veľkým uznaním. Veď za priemerný film ešte nikto cenu  nedostal. Preto sme sa tešili z Ceny za réžiu pre poľského režiséra Pawla Pawlikowského za film Zimná vojna. Podľa mojej mienky jeden z najlepších filmoch, ktoré v posledných rokoch vznikli. A nášmu srdcu je téma osobitne blízka. Hrdinami sú síce Poliaci, ale kto žil v diktátorskom režime, kdekoľvek na svete, mohol takto dopadnúť. Príbeh osudovej lásky milencov, ktorí nevedeli spolu žiť, ale ani bez seba, je vystavaný do najjemnejších detailov a emocionálne silne každého zasiahne už aj preto, aby sme nezabudli s akými absurditami sme sa dlhé roky museli pasovať. Dnešní mladí to nedokážu ani pochopiť a neraz som sa stretala s názorom, že si vymýšľame. No, žiaľ, nevymýšľame. Ak sme film kúpili (dúfam) tak ho pozorne sledujte a tešte sa z každého dňa.

StastnyakoLazzaro resizeUž som spomenula, že porota neobišla nikoho, kto prišiel s ničím zaujímavým. Rafinovane udelila ex aequo Cenu za scenár dvom  filmom -  talianskej snímke Šťastný Lazzaro (Lazzaro felice) Alice Rohrwacher a Naderovi Saeivarovi za scenár k filmu iránskeho režiséra Jafara Panahiho Tri tváre (3visages). Kým Štastný Lazzaro je hravý, plný ireálnych situácií, smutno smiešny a pripomína trochu Felliniho poetiku, plný tajomstva, humorných scén, ale v Tritvare resizepodtexte tiež vysloví vážnu kritiku na ľahostajnú spoločnosť, Tri tváre sú z úplne iného súdka. Rozprávanie je pomalé, zábery precízne cizelované okom citlivého režiséra, ale takisto apeluje s plnou naliehavosťou na problém týkajúci sa zaostalosti žien v dnešnom Iráne. Panahi a ocenený scenárista Saeivar sa snaží vyburcovať verejnú mienku, aby si ženy mohli slobodne zvoliť svoje povolanie, nestretávali sa s prekážkami a zaostalosťou už v rodine a nadobudli viac sebavedomia.

Ceny za herecké výkony pre Jesljamovú  a  Fonteho
Ayka resizeEšte šťastie, že úplne na záver súťaže  premietli ruský film Sergeja Dvortsevoja Ayka. Bývajú to snímky, ktoré vyhrávajú festival a Cannes si na také prekvapenia potrpí. Už sa to neraz stalo, že víťaza takmer nikto nevidel. No šťastie to bolo tentoraz preto, že mužských hereckých výkonov bolo neúrekom, ale takmer nijaké veľké ženské kreácie. Poľutovaniahodný príbeh mladej Kirgizky, ktorá porodí dieťa, utečie z nemocnice, lebo musí pracovať a vrátiť požičané peniaze zaujal predovšetkým po hereckej stránke. V Moskve je treskúca zima, Ayka nemá strechu nad hlavou, riskuje aj svoje zdravie, veď je tesne po pôrode a pomoc v nedohľadne. Keď sa definitívne riešenie blíži a je nádej, že si pomôže a nie je na všetko sama, opäť nezmyselne zuteká. Vynikajúco jej rozorvanú dušu stvárnila Samal Jesljamova čo jej vynieslo Cenu za najlepšiu ženskú interpretáciu. A nemala konkurenciu.

Bravúrne si však  poradil s postavou Dogman resizepsieho kaderníka taliansky herec Marcello Fonte. O ňom sa okamžite uvažovalo ako o adeptovi na hereckú cenu.  Fonte v postave naivného dobráka, ktorý nechce ublížiť ani muche, ale okolnosti rozhodnú inak, stvárnil svoju tragikomickú figúrku nezabudnuteľne. Svojim herectvom trochu pripomínal herecký prejav oscarového Roberta Begniniho. No asi nie je náhoda, že mu cenu práve on odovzdával.

Knihaobrazov resizeTohto roku sa po prvý raz udelila aj Osobitná Zlatá palma Jean –Luc Godardovi za film Kniha obrazov  Le livre d´image). Dostal ju však za celoživotnú tvorbu, čo si v konečnom dôsledku zaslúži. Urobil nielen dobre meno francúzskej  kinematografii, ale zapísal sa zlatými písmenami aj do dejín svetového filmu.

Porovnanie
Ak porovnáme tohtoročné Cannes s jubilejným vlaňajším festivalom, rozhodne bola súťaž lepšia. Priniesla mnoho tém na úvahu, nechýbala žánrová pestrosť a nepodarkov takmer nebolo, čo sa vždy nestáva. Dominovalo režijne majstrovstvo a tentoraz vynikli snímky z ázijskej kinematografie, čo sa odzrkadlilo aj na udelení Zlatej palmy japonskému filmu. A by nevzniklo nedorozumenie, že to bolo mimoriadne, veď ázijské filmy už neraz tento festival vyhrali. Tentoraz však išla ruka v ruka kvalita s kvantitou, a to bolo mimoriadne. Veľké zmeny sa Vsetci2018 resizepráce novinárov veľmi nedotkli, nevideli sme všetko v predstihu, ale nerobilo to problémy. Horšie sme znášali neustále kontroly, ale keď sme si uvedomili, že je to pre našu bezpečnosť, zmierili sme sa s tým. Nie je to príjemné – môžete mi veriť. Cannes bolo preľudnené (ako vždy), prejsť cez ulicu problém, čumilov neubudlo, skôr pribudlo, slnko raz svietilo, raz výdatne pršalo, ale náladu a atmosféru nenarušilo. Najdôležitejšie je však pozitívne konštatovanie, že takmer všetky filmy nastavili krivé zrkadlo celosvetovým problémom a čo viac môžete od festivalu očakávať, teda tohtoročné Cannes patrilo k tým vydarenejším.

Share/Save/Bookmark