ISSN 1339-4762

2percenta

Reklamný prúžok

Na Moste slávy Jaromír Hanzlík

Hodnotenie filmu podľa čitateľov

jaromir_hanzlik_resizeHviezdou sa stal už ako dieťa. Hneď po maturite získal angažmán vo vychýrenom Vinohradskom divadle. Filmovať začal v 60. rokoch a už o čoskoro sa stal jedným z najpopulárnejších českých hercov. Jaromír Hanzlík prijal pozvanie Art Film Festu a v piatok 26. júna si osobne prevezme ocenenie Hercova misia a pripevní mosadznú tabuľku so svojim menom na Most slávy v Trenčianskych Tepliciach.

Jaromír Hanzlík sa narodil 16. februára 1948 v Českom Těšíne. Otec bol operetným a kabaretným hercom, matka divadelnou inšpicientkou a asistentkou réžie v televízii. Hanzlík sa teda už od detstva pohyboval v hereckom svete, a nevidel ani inú voľbu, ako nasledovať svojich rodičov a zakotviť v divadle či vo filme. „Azda od kolísky som vedel, že nemôžem robiť nič iné ako môj otec,“ povedal. Už na základnej škole bol triednym šašom, spolužiakom hral bábkové divadlo a bol obľúbencom triedy.

Vďaka mame dostal už ako 13-ročný prvú hereckú úlohu. V televíznom filme Taková loď si zahral zlého pioniera. Ukázal svoj talent a už počas gymnázia si zahral rôzne úlohy dospievajúcich chlapcov, ktorí si hľadajú svoje miesto v živote. Do tohto obdobia patria filmy Finský nůž (1965), kde vytvoril chlapca, utekajúceho pred obvinením z údajného zabitia, v snímke Každý mladý muž sa aj s Emilom Horváthom stretol vo vojenskom mundúre. V Mášovom Bloudění (1965) riešil vzťah k rodičom, o rok neskôr si zahral postavu zúfalého nacistického vojačika vo filme Kočár do Vídně. Popularitu mu priniesla lyrická dráma Romance pro křídlovku presláveného režiséra Otakara Vávru, kde si zahral zamilovaného študenta, ktorého láska skončí nešťastne.
Po maturite v roku 1966 prijali Hanzlíka na štúdium herectva na pražskej DAMU do ročníka k Milošovi Nedbalovi. V tom istom čase však dostal ponuku na angažmán zo známe Vinohradského divadla. „Otecko chcel, aby som šiel študovať. Absolútne nesúhlasil, aby som nenastúpil do školy. Napokon ho doslova ukecala Jiřina Jirásková a Miloš Kopecký a on súhlasil. Proti jeho vôli by som to neprial. Namiesto do školy som teda nastúpil do divadla. 6. júna 1966 som maturoval a už o týždeň, 14. 6. 1966 som prvý raz hral vo Vinohradskom divadle,“ spomínal Hanzlík, ktorý sa v poprednom pražskom divadle rýchlo stal ústrednou postavou a vytvoril tu role v mnohých významných dielach ako napríklad Hamlet, Revizor, Zločin a trest, Cyrano z Bergeracu či Oidipus.
Už ako veľmi mladý sa stal teda českou hereckou hviezdou. Ako sám priznal, všímali si ho ľudia na ulici, žiadali ho o autogram, o fotografie. „Keď máte osemnásť či devätnásť rokov, a otáčajú sa za vami mladé dievčatá, tak je to fajn,“ priznal neskôr. „Malo to aj ďalšie výhody. Napríklad, keď boli ešte banány počas komunizmu pod pultom, predavačka na mňa žmurkla a povedala: Príďte dozadu,“ dodal s úsmevom.
V roku 1969 získal úlohu v komédii Slasti otce vlasti, v ktorej si po prvý raz zahral po boku Daniely Kolářovej, ktorá sa stala jeho častou partnerkou pred filmovými kamerami i na divadelných doskách. V 70. rokoch sa objavil v štyroch desiatkach filmov, medzi najznámejšie patria Noc na Karlštejne (1973) či Jak utopit doktora Mráčka (1974). Zahral si aj v kultových českých seriáloch ako Nemocnica na okraji mesta (1978), Sanitka (1984) či Cirkus Humberto (1988). Medzi jeho herecké sny dnes patrí nakrútiť pokračovanie Sanitky.
Osemdesiate roky sa pre Hanzlíka niesli v znamení spolupráce s oscarovým režisérom Jiřím Menzelom. Práve ten mu zveril postavy svojráznych postáv žijúcich vo vlastnom svete. Stvárnil hlučného strýka Pepina v Postřižinách (1980), zberateľa zbytočností vo filme nakrúteného podľa predlohy Bohumila Hrabala Slavnosti sněženek (1983) či nemastného neslaného knihovníka v Konci starých času (1989).
V roku 1993, na vrchole svojej kariéry, Hanzlík na ďalších 16 rokov odložil herecké aktivity. „Už som nemal z práce radosť. Veď som od osemnástich rokov hral. A hneď prvú ligu. No a hrajte 30 rokov prvú ligu. Okrem divadla som robil aj filmy. Zistil som, že som príšerne unavený, vyhasnutý. Tridsať rokov som zo seba iba vydával, nemal som čas aj niečo nabrať. Myslel som, že to bude na rok, zregenerujem sa a vrátim. Osud to chcel inak, dnes je to už šestnásť rokov. V divadle som veľmi dlho nestál a už tam nepôjdem. Nech si ľudia pamätajú toho dobrého Hanzlíka,“ vysvetlil.
Do povedomia ľudí sa vrátil v roku 2003, keď sa objavil v pokračovaní legendárneho seriálu Nemocnica na kraji mesta po 20 rokoch, o rok si zahral aj v divácky úspešnom seriáli Poisťovňa šťastia. V januári mal v našich kinách premiéru slovenský film režiséra Vlada Balka Pokoj v duši, v ktorom si Hanzlík zahral rušňovodiča starej železničky pri Čiernom Balogu.
Share/Save/Bookmark